Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Kynceľová
ObecKynceľová

Tipy na výlety

ODPORÚČANÉ VÝLETY DO OKOLIA BANSKEJ BYSTRICE

Výlety do okolia mesta Banská Bystrica Vám umožnia navštíviť zaujímavé miesta mimo mesta Banská Bystrica. Tie najzaujímavejšie, ktoré by nemali ujsť Vašej pozornosti sú:

KALVÁRSKA HORA URPÍN

Kalvária - jeden z najkrajších skvostov Banskej Bystrice, stojaca na severovýchodnom úpätí vyhasnutej sopky Urpín. Kalvária znamená miesto, či vŕšok ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista v Jeruzaleme, resp. vyobrazenie krížovej cesty.

Kalvárska hora Urpín je v súčasnosti areálom pozostávajúcim z historickej aleje so zastaveniami (krížová cesta), vrcholového kostolíka a novostavby kláštora.

Urpínska alej - pozostávala pôvodne z 71 druhovo rozličných chránených stromov, prevažne lipy veľkolistej (59 stromov), 2 stromov pagaštana konského, 2 stromov agáta bieleho a jedného javora poľného. Všetky stromy sú staré až 250-300 rokov.

Kostol Povýšenia Svätého Kríža - s novým zvonom, obnoveným vchodovým portálom

HRONSEK - DREVENÝ ARTIKULÁRNY KOSTOL (zaradený do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO)

Drevený artikulárny kostol v Hronseku, bol v roku 2008 spolu s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka zaradený do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kostol bol postavený na murovanom základe v rokoch 1725 – 1726, postavenie kostola v tom čase bolo možné len za osobitných podmienok. Objekt musel byť celý z dreva bez použitia jediného kovového klinca a musel byť dokončený presne o rok po začatí výstavby. Kostol má amfiteatrálne umiestnené lavice. Oltár je barokový z polovice 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou. Stred oltára tvorí obraz Zoslanie Ducha sv. od S. Mijaloviča. Organ z roku 1763 patrí medzí vzácne barokové organy, nemá pedály a má len 6 registrov, je umiestnený nad oltárom. Celková kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Jeho perfektné akustické možnosti sú využívané aj na zaujímave komorné koncerty.

HORNÝ HARMANEC (HARMANECKÁ JASKYŇA), ŠPANIA DOLINA A STARÉ HORY

Horný Harmanec - Harmanecká jaskyňa. Jedna z najvýznamnejších jaskýň na Slovensku, ktorá je aj národnou prírodnou pamiatkou, vyznačujúca sa pozoruhodnými podzemnými priestormi s rútivými dómami, mimoriadne bohatým výskytom  mäkkého sintra, či množstvom zimujúcich netopierov. Jaskyňa sa nachádza v doline Harmanca v južnej časti Veľkej Fatry. K jej vstupnej časti vedie serpentínový chodník s náučnými tabuľami.

Špania Dolina, banícka obec, ktorá je skanzenom ľudovej architektúry a baníckych pamiatok. Obci uprostred Starohorských vrchov dominuje pôvodný ranogotický Kostol Premenenia Pána z roku 1254. Ku vchodu do kostola vedie pozoruhodné drevené kryté schodisko so 160 drevenými schodmi. Na námestí nájdete najvýznamnejšiu banícku pamiatku - budovu Klopačky zo 16. storočia. V Klopačke sa nachádza expozícia tradičných paličkovaných čipiek. Pri Klopačke začína okruh Banského náučného chodníka, ktorý Vás prevedie obcou a jej okolím, kde na zastávkach spoznáte históriu obce a baníctva, ktoré je s ňou úzko späté. V obci nájdete tiež unikátne banícke domy z 19. storočia, kombinované stavby z kameňa a dreva, omietané hlinou a bielené vápnom s drevenou šindľovou strechou, ale tiež niekoľko tradičných dreveníc. Z haldy Maximilián, pamiatky na činnosť miestnych baní sa Vám naskytne pozoruhodný pohľad na panorámu obce a okolitých vrchov. 

Staré Hory, sú jednou z najstarších baníckych osád, založená už v 13. storočí. V súčasnosti je obec známa predovšetkým ako pútnické miesto, ktorého centrom je kostol Panny Márie, ktorý bol v roku 1990 pápežom povýšený na Baziliku Minor a tiež blízka studnička  so sochou Panny Márie. Na jeseň a v zime roku 1944 boli Staré Hory centrom partizánskeho diania. Niekoľko partizánskych zemlianok nájdete v okolí obce dodnes. Nad obcou sa vypína prírodná pamiatka Majerova skala.

DOLNÝ HARMANEC - VODNÝ ŽĽAB V DOLINE RAKYTOVO

V doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka na splavovanie rovnaného dreva - vodný žľab. Vybudovaný bol pravdepodobne už v 19. storočí. Za národnú kultúrnu pamiatku ho vyhlásili v roku 2001. Jeho celková dĺžka je 2450 m.  Vodný žľab bol hojne využívaný. Podľa záznamov v rokoch 1916 - 1921 mesto ročne predalo v priemere 10 tisíc kubických metrov paliva a 9500 kubických metrov úžitkového dreva. Doprava dreva v lesoch mesta Banská Bystrica bola väčšinou riešená spúšťaním suchými šmykmi (rizňami), potom vodnými žľabmi a následne splavovaním po vodných tokoch. Z inventúry mestského lesného majstra Ing. Júliusa Petrovicha z roku 1922 vyplýva, že na území Mestských lesov boli funkčné vodné žľaby v dolinách Cenovo (v dĺžke 4650 m), Prašnica (1840 m) a Rakytovo (2400 m). V žľabe Prašnica sa ročne splavilo od 2000 do 2500 priestorových metrov dreva. Pri plavení dreva bolo potrebných 40 až 80 ľudí a denne sa splavilo 150 priestorových metrov dreva. Toto množstvo ovplyvňovalo hlavne množstvo vody v žľabe.

DOLNÝ JELENEC - STARÉ HORY, LESNÍCKY NÁUČNÝ CHODNÍK JOZEFA DEKTRETA MATEJOVIE

Lesnícky náučný chodník Jozefa Dektreta Matejovie prechádza pohorím Veľkej Fatry, cez územie Národného Parku Veľká Fatra. Náučných chodník začína pri pamätníku tohto významného lesníka v Dolnom Jelenci. Trasa ďalej prechádza cez Horný Jelenec, Valentovú, Rybô, Kohútovú, popod Majerovu Skalu do Starých Hôr. Celková dĺžka Lesníckeho náučného chodníka je 9,5 km. Na jednotlivých zastávkach ponúka zaujímavosti technického, lesníckeho, historického a kultúrneho charakteru. Trasa chodníka je strednej obtiažnosti, situovaná tak, aby bol chodník priechodný v oboch smeroch.

ŠPAŇODOLINSKÝ BANSKÝ VODOVOD

Unikátny historický vodovod, ktorý drží niekoľko prvenstiev. Je najstarším dielom tohto druhu na Slovensku, postavený bol už v 16. storočí. Zároveň je najdlhším takýmto dielom s celkovou dĺžkou 36 km. Jeho trasa vedie spod Prašivej, pohorím Starohorských vrchov až do Španej Doliny. Slúžil na privádzanie vody pre banské diela v Španej Doline v časoch jej najväčšej banskej slávy. Trasa vodovodu vedie takmer po vrstevnici s miernym spádom a sčasti kopíruje trasu náučného chodníka z Banskej Bystrice na Donovaly. Trasa vodovodu je zrekonštruovaná, môžete ju sledovať aj vďaka technickým úpravám terénu - zárezom, skalným galériám, násypom, či kamenným múrom. Niektoré časti trasy sú určené na pešiu turistiku, iné aj na cykloturistiku a v zime na lyžiarsku turistiku.

Kláštorisko v Slov. Ľupči z 13. storočia 

Archeologické nálezisko stredovekého kláštora (nemocnica, neskôr evanjelické lýceum), vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Najstarším historickým dokladom o existencii kláštora v Slovenskej Ľupči je listina z roku 1263.

Hrad Ľupča

Lupčiansky hrad stojí nad obcou Slovenská Lupča a je najvyššie položenou hradnou stavbou na Pohroní.

V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou pre mesto Banská Bystrica (nova villa Bystricienzis prope Lipche, 1255), ktorú udelil uhorský panovník Belo IV. Na Ľupčianskom hrade.

Od 13. storočia až do druhej polovice 19. storočia sa na Ľupčianskom hrade  zdržiavalo veľké množstvo významných osobností vtedajšej doby. Spomeňme napríklad rod Arpádovcov, Žigmund Luxemburský, Matej Korvín, rod Dóczyovcov, Pavol Rubigal, Gašpar Tríbell, František Vešelényi s manželkou Máriou Sééiovou.

Šachty rudných baní na Španej Doline

Z bohatej industriálnej histórie sa zachovali banské haldy z výšky strojovní šácht a stúp na Španej Doline.

Banícky orloj pri Klopaèke na Španej Doline

Táto turistická atrakcia je umiestnená na námestí v Španej Doline, je prvá svojho druhu na Slovensku. Každú hodinu sa pri odbití kostolných zvonov ozve aj zvuk klopadla. Za zvukov emotívnej hudby sa objaví svätý Klement (patrón baníkov) tak, ako je znázornený na hlavnom oltári v kostole. Pomaly sa zaène otvára skala a pred zrakmi návštevníkov sa v priereze šachty a podzemných chodieb objavia postavièky fárajúcich baníkov.

Prírodné zaujímavosti Mikroregiónu

Národná prírodná rezervácia Príboj (Slovenská Ľupča, Šalková)

NPR Príboj je jednou z dvoch najstarších rezervácií na Slovensku. Na konci minulého storočia, v roku 1895, vyhlásilo Ministerstvo orby v Budapešti dve lesné rezervácie: Šalkovú a Ponickú Hutu, terajšia NPR Príboj a NPR Ponická dúbrava. Rezervácia má po rozšírení v roku 1983 rozlohu 10,96 ha.

Predmetom ochrany sú zachovalé prirodzené lesné porasty s dubom zimným, hrabom a dubom cerovým.

Bylinný podrast z pôvodných druhov tvorí hlavne lipnica hájna, hviezdica veľkokvetá a kupkavec Schultesov. Z teplomilných druhov môžeme spomenúť zbehovec ženevský, jagavku konáristú, luskáč lekársky alebo cesnak sivkastý horský.

Dubový porast na strmých svahoch poskytuje úkryt aj mnohým zástupcom zo živočíšnej ríše, veverica, líška a srnec. Z vyše 30 druhov vtákov patrí medzi najčastejšie hniezdiče brhlík a škorec.

Prírodná rezervácia Šupín (Slovenská Ľupča)

Po štátnej ceste od Brezna do Slovenskej Ľupče nad riekou Hron týčiace sa bralo na pozadí tmavozeleného porastu. Ide o 30 m vysokú stenu, na ktorú keď vyleziete, získate nádherný pohľad do údolia rieky Hron, lemovaného hrebeňom Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1988 na rozlohe 11,89 ha. Vrchol Šupína (583 m n. m.) sa týči nad ľavým brehom Hrona. V lesných porastoch sa najčastejšie vyskytuje buk, ale primiešaný je aj javor, jaseň, lipa. Nápadné sú rôzne vysoké a rôzne modelované dolomitové skalné útvary, ktoré stupňovito klesajú asi do polovice svahu kóty nazývanej Šupín.

Keďže územie je z väčšej časti pokryté lesom, je vhodným prostredím aj pre mnohé druhy živočíchov, najmä vtáctva (krkavec, výr skalný).

Prírodná rezervácia Mackov bok (Slovenská Ľupča)

Mackov bok sa nachádza hneď za ulickým bokom a dostaneme sa tam poľnou cestou popri pieskovni Pod skalou. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1976 na výmere 3,75 ha

Hlavným dôvodom ochrany tohto územia bol koncentrovaný výskyt chráneného druhu ponikleca slovenského (Pulsatilla slavica) na pomerne malej ploche. Poniklec slovenský je náš endemický druh. Jeho prirodzeným a typickým stanovišťom sú lesostepné spoločenstvá na vápencových bralách, kde sa nikdy nevytvoril súvislý les, ale ostali otvorené ostrovčeky s teplomilným rastlinstvom.

PR Štrosy (Podkonice)

Prírodná rezervácia má tvar nepravidelného obdĺžnika a leží na západnej hranici Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma. Nachádza sa tu ojedinelý ostrovčekovitý výskyt kamenných sutí v stredných polohách Nízkych Tatier. V prírodnej rezervácii je dominantná skupina lesných typov jedľová bučina so smrekom. Územím prechádza červenoznačený turistický chodník z Donovál smerom na hlavný hrebeň Nízkych Tatier.

Prírodná pamiatka Ľupčiansky skalný hríb (Slovenská Ľupča)

Ľupčiansky skalný hríb, v minulosti známy pod miestnym názvom Kozák (alebo skalná huba Kozák), vypínajúci sa nad ľavým brehom potoka Ľupčica, na svahu Stráne. 

Tento skalný útvar vznikol veterným zvetrávaním usadených hornín, v ktorých sa striedajú tvrdšie vrstvy karbonátových zlepencov s mäkšími vložkami pieskovcov. V okolí, v piesočnatejších usadeninách sa nachádzajú skamenelé schránky numulitov (morských mäkkýšov).

Hodnotu tohto územia dotvára výskyt viacerých teplomilných druhov rastlín, ako sú poniklec slovenský, guľočka bodkovaná, jagavka konáristá a iné.

Zákonnú ochranu získal  v roku 1979.

Chránené stromy

Korvínova lipa (Slovenská Ľupča)

Jednou z pozoruhodných atrakcií Ľupčianskeho hradu je mohutná lipa veľkolistá (Tilia platyplyllos), rastúca neďaleko vchodu do hradného areálu, s obvodom kmeňa takmer sedem a pol metra. Jej vek sa odhaduje na 600 - 700 rokov.

Strom vysadili údajne po dokončení hĺbenia hradnej studne (1271). Podľa povestí pod jej košatou korunou rád sedával kráľ Matej Korvín (1458 - 1490), po ktorom bola aj pomenovaná, a neskôr vraj k jej kmeňu boli pripútaní účastníci Hurbanovho povstania (1848 - 1849).

Lipa počas svojho dlhého života prežila aj ničivé zemetrasenie v roku 1443, požiar v roku 1860 alebo viaceré víchrice a zásahy bleskom najmä v roku 1890, keď došlo k odlomeniu značnej časti koruny. Strom utŕžil mnoho rán a postupne vznikla veľká dutina prechádzajúca v súčasnosti celým kmeňom. Strom je štátom chránený od roku 1969.

Duby pri Ľupčianskom hrade

Povedľa prístupovej cesty do hradu sú tu dva chránené exempláre duba letného (z pôvodných troch). Ich vek sa odhaduje na 250 rokov.

Baranovské duby (Špania Dolina)

Na svahoch Vlčiniec v katastri obce Špania Dolina sa nachádza skupina dubov vo veku 150 rokov. Medzi nimi je 23 dubov zimných a štyri duby cerové.

Pôlč (Slovenská Ľupča)

Územie zvané Pôlč sa nachádza v južnej časti ľupčianskeho chotára. Je to krasová depresia - staré plytké údolie, ktoré ja uzatvorené - slepé, bez odtoku. Voda sa tratí priamo na jeho dne, kde vytvorila niekoľko lievikovitých krasových jám nazývaných závrty. Údolie je dlhé takmer 2 kilometre a široké 1,2 kilometra.

Svojím charakterom pripomína krasovú formu polje. Tak bola aj popísaná Viliamom Lenčom (1955) a viacerými autormi je akceptovaná aj dnes.

Driekyňa (Slovenská Ľupča)

Názov patriaci doline dlhej 10,6 km tvorenej dvoma vetvami Mokrej a Suchej Driekyne, prameniacej na severných svahoch masívu Poľany (už mimo ľupčianskeho chotára). Ako ľavostranný prítok vteká do Hrona. Plocha povodia je 20 km2. Je svedkom histórie prírodných dejov vzniku Karpát i nedávnych historických udalostí v Slovenskej Ľupči.

O prírodnej histórii svedčia odkryvy hornín presunutých do tejto oblasti ako príkrovy. O ľudskej činnosti zas lomy, miesta, kde stáli vápenky i papiereň.

Jaskyňa Drienka (Slovenská Ľupča)

V ľupčianskom chotári je najväčšou jaskyňou, dlhou približne 50 m s archeologickými nálezmi z doby bronzovej. Okrem nej je tu známa aj jaskyňa s názvom Sonda v závrte, dlhá asi 6 m, hlboká 4 m.

V jaskyni sú charakteristické aj nánosy splavenej pôdy - terra rossa, ktorá vznikala v teplom a vlhkom subtropickom podnebí ešte v treťohorách.

V zimných mesiacoch tu nájdu útočisko viaceré druhy netopierov, napríklad uchaňa čierna. Jaskyňa je verejnosti neprístupná.

Peniažky (Slovenská Ľupča, Podkonice)

Severne a severozápadne od Slovenskej Ľupče, smerom na Podkonice, sú vyvinuté paleogénne dolomitické zlepence, brekcie a pieskovce. Zlepence sú tvorené prevažne okrúhliakmi vápencov a dolomitov, z rozrušených druhohorných usadenín.

Sú tu známe nálezy schránok numulitov viacerých druhov. Podľa numulitov - peniažkov vznikol aj chotárny názov Peniažky.

Okrem numulitov bolo paleogénne (eocénne) more oživené aj morskými živočíchmi ako lastúrniky, ulitníky, ryby, žraloky a iné. V neďalekom Priechode boli zvyšky niektorých nájdené.

Hrádok, jaskyňa Kaplnka a Netopierska jaskyňa (Nemce)

Kopec Hrádok bol obývaný na konci doby bronzovej a začiatku halštatu. Bol tu objavený žiarový hrob. Je to hrebeň medzi Sásovskou a Nemčianskou dolinou a s výskytom viacerých jaskynných útvarov. Medzi najznámejšie jaskyne, ktoré sa tu nachádzajú, patrí a jaskyňa Kaplnka (695 m n. m., dlhá 15 m), ktorá je známa svojimi archeologickými nálezmi z doby rímskej a antropologickými nálezmi. Netopierska jaskyňa (695 m n. m., dlhá 57 m) je najpriestrannejšou dosiaľ známou jaskyňou v mikroregióne. Je zimoviskom viacerých druhov netopierov, napríklad podkovára krpatého (Rinolophus hipposideros), netopiera veľkého (Myotis myotis) či uchane čiernej (Barbastella barbastella). Jaskyňe nie sú verejnosti prístupné.

Brvnište (Priechod)

V Mikroregióne sa nachádza na východnej hranici areálu. Svahy porastené bučinou nad cestou z Priechoda do Balážov sú navrhnuté na vyhlásenie ako chránený areál z dôvodu výskytu nášho endemického druhu Cyklámena Fatranského/Cyclamen Fatranse/, ktorý sa vyskytuje iba na niekoľkých lokalitách vápencovej západnej časti Nízkych Tatier a vo Veľkej Fatre.

Návštevník

Sviatok

Meniny má Jozef, Sibyla

Zajtra má meniny Víťazoslav, Klaudián, Klaudín, Klaudio, Klaudius, Víťazoslava

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, utorok 19. 3. 2024
jasná obloha 9 °C 0 °C
jasná obloha, slabý severný vietor
vietorS, 2.18m/s
tlak1022hPa
vlhkosť45%

Portál verejnej správy

https://www.slovensko.sk/sk/titulna-stranka

Štrajková pohotovost

štrajková pohotovosť